Malé typizované pece
Malé typizované pece
Zima bez starostí
Kompletný sprievodca kúrením v kachľovej peci
Ktoré drevo je najvhodnejšie pre Vašu pec
Drevo používané na kúrenie v kachľovej peci by malo byť dobre vysušené, s obsahom vlhkosti nižším ako 20%. Drevo by malo byť skladované v suchých a dobre vetraných priestoroch, ideálne pod prístreškom alebo v drevárni, kde môže vzduch voľne cirkulovať, najlepšie aspoň 1 rok.
Vhodné druhy dreva zahŕňajú:
-
Tvrdé drevo: buk, dub, javor, jaseň alebo agát sú na kúrenie ideálne. Tvrdé drevo horí pomalšie, poskytuje viac tepla a menej dymu.
-
Mäkké drevo: smrek, borovica, jedľa alebo topoľ sú vhodné na zakladanie ohňa, pretože horia rýchlo a uvoľňujú veľa tepla v krátkom čase. Mäkké drevo by však nemalo byť hlavným palivom, pretože horí rýchlejšie a vytvára viac popola a sadzí.
Najdôležitejšie je spaľovať dobre presušené drevo. Spaľovanie surového drevo je nehospodárne, s nízkou kvalitou horenia, nízkou výhrevnosťou, vysokými emisiami a v neposlednom rade spôsobuje zadechtovanie komína, čo môže mať za následok nebezpečný komínový požiar.
Štiepané drevo alebo drevené brikety?
Štiepané drevo a drevené brikety sú dve veľmi populárne formy paliva používaného na kúrenie v peci. Obe majú svoje prednosti aj nedostatky, týkajúce sa výhrevnosti, manipulácie či skladovania.
Štiepané drevo
Štiepané drevo netreba predstavovať, je to tradičná, všetkým dobre známe forma paliva.
VÝHREVNOSŤ štiepaného dreva závisí na druhu dreva a jeho vlhkosti. Suché tvrdé drevo má výhrevnosť približne 4,0 – 4,5 kWh/kg. Mäkké drevo má výhrevnosť nižšiu, približne 2,0 – 2,5 kWh/kg.
VLHKOSŤ je kľúčový faktor ovplyvňujúci výhrevnosť. Ideálna je vlhkosť nižšia ako 20%. Čerstvé resp. surové drevo môže mať vlhkosť až 50%, čo značne znižuje jeho výhrevnosť.
Na SKLADOVANIE dreva je potrebné zabezpečiť suchý a dobre vetraný priestor, najlepšie prístrešok alebo dreváreň.
MANIPULÁCIA. Štiepané drevo vyžaduje viac miesta na skladovanie a treba rátať s tým, že manipulácia s ním môže byť fyzicky náročnejšia.
Drevené brikety
Drevené brikety sú vyrobené najčastejšie z lisovaných drevných pilín. Sú kompaktné a majú štandardizovaný tvar.
VÝHREVNOSŤ brikiet je v porovnaní so štiepaným drevom vyššia, zvyčajne 4,5 – 5,0 kWh/kg, a to aj vďaka ich nízkej vlhkosti.
VLHKOSŤ majú brikety veľmi nízku, štandardne menej ako 10%, čo z nich robí efektívnejšie palivo ako je štiepané drevo. Konzistentnú kvalitu a nízku vlhkosť zaručuje štandardizovaný výrobný proces.
SKLADOVANIE. Brikety zaberajú menej miesta ako štiepané drevo a môžu byť skladované v menších priestoroch. Navyše sú balené, čo ich chráni pred vlhkosťou.
MANIPULÁCIA. S briketami je manipulácia ľahšia, nakoľko majú jednotný tvar a veľkosť, čo uľahčuje ich prenášanie a ukladanie do pece.
Verdikt
Výber medzi štiepaným drevom a briketami závisí na osobných preferenciách, dostupnosti a konkrétnych podmienkach kúrenia. Ak máte dostatok skladovacieho priestoru a môžete zabezpečiť dobré sušenie dreva, štiepané drevo môže byť výhodné. Na druhej strane, ak hľadáte palivo s vyššou výhrevnosťou, jednoduchším skladovaním a manipuláciou, lepšou voľbou môžu byť brikety.
Čo je horenie?
Horenie alebo spaľovanie je chemický proces, pri ktorom dochádza k oxidácii paliva, sprevádzanej uvoľňovaním tepla a svetla. Na horenie je potrebný Ohnivý trojuholník: palivo, kyslík a teplo. Horenie dreva v kachľovej peci prebieha v niekoľkých fázach, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie optimálneho tepelného výkonu a minimálnych emisií.
Fázy horenia
1.SUŠENIE. V prvej fáze sa z dreva odparuje voda, preto je dôležité, aby bolo drevo dobre vysušené. Sušenie prebieha pri teplote okolo 100 °C a trvá cca 15-30 minút.
2.PYROLÝZA. Prebieha pri teplote medzi 150-600 °C, kedy dochádza k rozkladu dreva a uvoľňovaniu horľavých plynov. Táto fáza je kľúčová pre efektívne horenie, pretože plyny tvoria podstatnú časť energie uvoľňovanej počas horenia.
3.HORENIE PLYNOV. Plyny uvoľnené počas pyrolýzy začínajú horieť pri teplotách nad 600 °C. Horenie je najintenzívnejšie a generuje najviac tepla a svetla.
4.SPÁLENIE UHLÍKOV. K spáleniu uhlíkov na popol dochádza na záver horenia. Táto fáza prebieha pri teplotách nad 800 °C a zabezpečuje kompletné vyhorenie paliva. Teplota klesá a horenie pomaly končí.
Zásady správneho kúrenia v kachľovej peci
Pre efektívne horenie a minimalizáciu dymu je kľúčové správne založenie ohňa.
Drevo ukladáme tak, že na dno ohniska dávame väčšie polená s hrúbkou 10-13 cm, na nich rozložíme tenšie polienka resp. rovno cca 0,5 kg triesok, medzi ktoré vložíme pevný voskový podpaľač. Papier používame pri zakurovaní čo najmenej, pretože z neho vzniká iba veľa popola.
Pri tomto spôsobe drevo postupne prehára zhora nadol, horí dlhšie, čistejšie a komín sa "naštartuje" rýchlejšie. Vzniká tiež oveľa menej dymu a emisií, než pri klasickom obrátenom zapaľovaní papierom zdola.
V prvej fáze horenia je dôležité mať dostatočný prísun vzduchu, aby sa oheň dobre rozhorel a ohrial komín, čím sa vytvorí dobrý ťah pre odvod spalín.
V druhej a tretej fáze, keď už oheň dobre horí, môžeme prísun vzduchu mierne obmedziť. V tejto fáze by mal mať plameň svetlú oranžovožltú farbu. Ak sú plamene tmavočervené až purpurové, treba do ohniska vpustiť viac vzduchu.
V štvrtej fáze, keď už oheň nehorí a v ohnisku sú len tlejúce uhlíky, môžeme uzavrieť prívod vzduchu a dávku dreva nechať dohorieť.
Dávku a interval prikladania stanovuje na základe výpočtov a podľa konštrukcie pece kachliarsky majster. Štandardný interval prikladania dreva na Slovensku je 12 - 24 hodín, teda 1-2 krát do dňa.
12-hodinový interval prikladania znamená, že pec sála teplo 12 hodín. Oheň v peci horí cca 1,5 hodiny, po jeho dohorení uzavrieme prívod vzduchu a užívame si príjemné teplo. V žiadnom prípade to teda neznamená, že drevo má v peci horieť celých 12 hodín, to by viedlo k nezvratnému poškodeniu pece.
Ako často vynášať popol?
Najmä pri krboch s krbovou vložkou s popolníkom je potrebné vynášať popol pravidelne. Keď je popolník plný, bráni dostatočnému prívodu vzduchu do ohniska zospodu. Rovnako je to aj pri starších kachľových peciach, ktoré sa stavali s popolníkom.
V súčasnosti sa stavajú kachľové pece bezroštové a pri takomto type pecí je ohnisko osadené hlbšie, čo umožňuje mať na dne aj väčšiu vrstvu popola. Pri takejto konštrukcii ohniska je dokonca vrstva popola žiaduca, pretože zvyšuje teplotu v ohnisku a umožňuje dodatočné vyhorenie aj nespálených zbytkov z pahreby. V ohnisku tak ostáva jemný popol, ktorý ak kúrime kvalitným a nezávadným drevom, môžeme použiť v záhradke ako hnojivo. Objem zostatkového popola v dreve je asi 2%, takže po spálení 100 kg dreva ostávajú v peci s bezroštovým ohniskom na dne približne 2 kg popola.
Čistenie a kontrola komína
Vyhláška č. 401/2007 stanovuje užívateľom pecí alebo krbov povinnosť zabezpečiť kontrolu alebo čistenie dymovodov a komína každé 4 mesiace. Čistenie a údržba je v kompetencii kominára, prípadne revízneho technika komínov. To znamená, že majiteľ resp. užívateľ pece alebo krbu musí zavolať kominára, nie naopak (ako kedysi, keď kominári obchádzali svoje "rajóny"). V prípade poistnej udalosti, poisťovňa toto potvrdenie o pravidelnej údržbe pece, krbu či kotla vyžaduje. Pozor, jeho nepredloženie je dôvodom na nevyplatenie poistky.
Záver
Kachľová pec je nielen krásny estetický doplnok interiéru, ale aj funkčný a veľmi efektívny zdroj tepla. Aby ste dosiahli potenciál Vašej kachľovej pece a získali z nej optimálny výkon, pri zachovaní jej dlhej životnosti, je pri kúrení v nej potrebné dodržiavať určité zásady. Veríme, že Vám tento článok poskytne komplexný prehľad o typoch dreva, o horení a jeho fázach , zakladaní ohňa, spôsoboch kladenia dreva, o princípoch regulácie prívodu vzduchu počas horenia a v neposlednom rade o nevyhnutnej údržbe pece a starostlivosti o Váš komín. Užívanie si pohody a príjemného mäkkého sálavého tepla v kruhu rodiny, priateľov a známych, nech je Vám zaslúženou odmenou za dodržiavanie týchto pár jednoduchých zásad. Užívajte :)